Astrofoto na Považí

Aký iný symbol Považia si možno predstaviť ako Považský hrad? Pre nás astronómov je to napríklad aj silná komunita astronómov amatérov, ktorí už desaťročia pozorujú a fotografujú oblohu. Koncom apríla sa naša partia vydala na návštevu kolegov na Považí. Samotnému výjazdu predchádzalo pomerne zložité zladenie voľnočasového kalendára všetkých zúčastnených. Idea navštíviť kolegov vznikla pri zverejnení informácie o výstave ich fotografií v Púchove. Žiaľ na výstavu sme sa nestihli zorganizovať.  O to viac sme sa tešili na stretnutie s autormi fotografií.

S blížiacou sa Považskou Bystricou sa počasie menilo zo škaredého jarného na príšerné jesenné. Vrcholným číslom bol dážď pred výjazdom na Púchov, po ktorom teplomer ukazoval 1°C. Príjazdom do Plevníka sa počasie šibnutím čarovného prútika zmenilo na pekné slnečné „skoroletné“. Tu nás čakal prvý kamarát – Marián Mičúch. Okrem počasia nás prekvapil aj Marián, pretože namiesto do hvezdárne sme išli najprv k nemu domov. Ešte raz ďakujeme jeho pani manželke za príjemné pohostenie a štart do dňa exkurzií.

Mariánova hvezdárnička je unikát, ktorý by sa asi ťažko hľadal nielen na Slovensku a v Európe, ale aj vo zvyšku sveta. Kupola na hvezdárni totiž neotvára štrbinu, nesklápa sa ako VLT, ale otvára sa ako veko na priemyselnom kotli. Majiteľ nám porozprával o histórii svojej stavby i o stavbe montáže. História vzniku ďalekohľadov, ako aj technické vychytávky boli okomentované rovnako pútavo. Marián ochotne odpovedal na všetky otázky. Keď sa už návšteva schyľovala ku koncu, začalo nielen pršať, ale aj snežiť.

Druhého v poradí sme navštívili Fera Michálka. Zavítali sme do hvezdárne, ktorú má postavenú na pozemku školy. Rozmer tejto stavby je viac než úctyhodný. Podobne aj rozmer montáže a masa prístrojov na nej sú famózne. Fero nám s humorom vysvetľuje históriu vzniku montáže aj prístrojov. A tu konečne začíname chápať to množstvo prístrojov. Fero kedysi chcel odfotografovať nejaký objekt (nie je dôležité aký). Keďže mal ďalekohľad s dlhým ohniskom, rozhodol sa spraviť si kratší prístroj, aby mu na fotoaparáte vykreslil objekt celý. A hádajte kvôli čomu mal na montáži ďalších niekoľko ďalekohľadov? 🙂 Pred odchodom z Ferovej hvezdárne opäť začalo pršať, ale presunuli sme sa len kúsok k nemu domov. Opäť veľká vďaka Ferovej pani manželke za chutné pohostenie. Začíname mať výčitky svedomia, pretože mlsať sme sem určite nešli. 🙂 Na dvore nám Fero predviedol druhú mikro hvezdárničku, ktorú si spravil aby nemusel chodiť až do školy. Opäť veľká inšpirácia pre nás, čo hvezdárne nemáme a chceme si spraviť aspoň nejaké to provizórne „hniezdo“.

Spolu s Ferom sme sa vydali na obed do Považskej Bystrice. To by nebol Fero aby nás nečastoval vtipmi aj počas obeda. Fakt zážitok. Po chutnom obede sme sa vybrali za ďalším amatérskym astronómom – Borisom Kardošom. Borisa mnohí poznajú ako sprievodcu po nočnej oblohe na Vrchteplej. Nik tak nezaujme verejnosť ako Boris. Tu nás tiež čakalo niekoľko prekvapení. V Borisovej hvezdárni bola montáž nemenej masívna ako predchádzajúce. Pôvodom však už išlo o zahraničnú konštrukciu z dielne p. Drbohlava. Hlavný ďalekohľad bol tiež od p. Drbohlava, no na montáži sa nachádzal aj Borisov vlastnoručný výrobok. Boris porozprával čo všetko si užil pri stavbe hvezdárne, čo by teraz robil inak, čo by nerobil vôbec… Popri zaujímavom rozprávaní o histórii stavby pozorovateľné sme sa dozvedeli ako Boris aktuálne pracuje na montáži určenej do Ruska. Vo svojej dielni mal rozložené komponenty a veru nebude to žiaden drobec. Vyzerá to tak, že tu na Považí sa robia riadne montáže. U Borisa sme sa naposledy stretli s Mariánom, ktorý priniesol na CD nafotené dáta kométy. Samozrejme aj u Borisa sme jemne namokli.

Posledná zastávka boli dve pozorovateľne. Postavili si ich otec a syn, Rudo a Patrik Formánkovci. Okrem vrelého privítania sme sa dočkali aj počasia, ktoré umožnilo pozrieť na Slnko cez špeciálny ďalekohľad. Išlo o kombináciu veľkého refraktora a Coronada. Samotné pozorovateľne si boli navzájom veľmi podobné a pritom každá iná. Jedna masívna murovaná, druhá ľahká – konštruovaná z drevených panelov. Jedna minimalistická, druhá aj s malou komôrkou pre pozorovateľa. Majitelia porozprávali o histórii stavby všetko čo nebolo utajené. Rovnako porozprávali aj o svojich plánoch a o radosti z fotografovania. Tá radosť z fotenia a užívania pod nočnou oblohou bola viditeľná u každého navštíveného kamaráta a doslova sa na nás lepila. Ako obvykle, aj tu nás čoskoro dohnalo krátke zapršanie. To aby domáci vedeli, že kam nás zavolaju, tam zaprší. 🙂

Žiaľ čas utekal a koniec našej exkurzie sa neúprosne blížil. Rozlúčili sme sa preto s našimi poslednými hostiteľmi. Dúfame, že niekedy budeme môcť podobne privítať aj my ich. Priatelia, ešte raz veľká vďaka za Váš čas a srdečnú atmosféru.

Autori fotografií: Miro Grnja, Ivan Majchrovič, Patrik Formánek a Rudo Formánek

Pridaj komentár